Honda VFR800X Crossrunner 2011

Je ťažké uveriť, že môj prvý kontakt s Honda Crossrunner bol už pred 14 rokmi. V apríli 2011 som pristál na Mallorce s rôznymi očakávaniami. Prvé tlačové fotografie ma skepticky naladili – nový koncept Hondy pôsobil na papieri trochu nemotorne a ťažkopádne. Ale ako to často býva, prvý dojem klame. Keď som potom uvidel motorku v stredomorskom rannom slnku na parkovisku našej základne, situácia vyzerala úplne inak. Štíhlejšia, elegantnejšia, harmonickejšia. Len z predného uhla si na vzhľad bolo treba zvyknúť – daň za to, že dizajnéri museli do tohto nového crossover konceptu umiestniť skutočný V4 motor.

Honda vtedy zvolila pragmatický prístup. Žiadne marketingové rečičky, žiadna legendárna história modelu, na ktorú by sa dalo odvolávať – len výsledok triezveho prieskumu trhu. Mal to byť jednoducho motocykel, ktorý pokryje mnoho účelov naraz. Univerzál pre tých, ktorí nemajú luxus mať na každú príležitosť iný motocykel v garáži. Táto úprimnosť ma už vtedy ohromila.

Čo ma však nielen ohromilo, ale priam prekvapilo, bol motor. Tento na papieri s 102 PS nevýrazne pôsobiaci V4 sa na kľukatých cestách Mallorcy stal emocionálnym vrcholom. Pôsobivo kričal agregát v horských oblastiach, s otáčkovým rozsahom, ktorý siahal od úplného minima až po závratných 12.000 ot./min. V triede, kde sa prevažne stretávame s jednovalcami alebo dvojvalcami, tento kultivovaný štvorvalec úplne vybočoval z rámca – v tom najlepšom zmysle.

Čo mi z toho testu ostalo v pamäti dodnes, bola pozoruhodná rovnováha motocykla. Inžinieri Hondy vtedy vykonali 120 testov v aerodynamickom tuneli a nespočetné množstvo hodín venovali ladeniu podvozku a ergonómie. Výsledok presvedčil: Crossrunner nebol ani vratký, ani ťažkopádny, ale presne v tej zlatej strednej ceste, ktorá dodáva dôveru a robí rýchlymi aj skúsených jazdcov.

Jazdili sme vtedy hodiny po rozmanitých cestách Mallorcy – cez úzke dediny, po kľukatých horských priechodoch, pozdĺž pobrežia. Všade zanechal Crossrunner suverénny dojem. Kombinovaný brzdový systém s ABS, pre európske podmienky dobre nastavené odpruženie a pohodlná jazdná pozícia – to všetko vytváralo pocit, že riadite premyslený, vyvážený motocykel. Nie spektakulárny, ale solídny a spoľahlivý v každej situácii.

Samozrejme, boli aj kritické body: otáčkomer bol na slnku ťažko čitateľný, predpätie pružiny vzadu sa dalo nastavovať len komplikovane pomocou hákového kľúča a po dlhších trasách sa prejavil mierne úzky uhol kolien. No všetky tieto drobnosti nemohli pokaziť pozitívny celkový dojem: Honda vytvorila všestranného univerzála, ktorý zručne zapĺňa svoju medzeru medzi športom, turistikou a každodenným používaním.

Keď som nedávno narazil na fotografie z môjho testu na Mallorce, začal som sa pýtať: Čo sa vlastne stalo s Crossrunnerom? Ako sa jej darilo počas rokov? Aby som našiel odpovede, ponoril som sa hlboko do našej online komunity – a bol som prekvapený, koľko verných fanúšikov má tento podceňovaný motocykel dodnes.

Konzensus, ktorý sa v komentároch opakuje, je trvácnosť prvej generácie (2011-2014). "Moja Crossrunner má teraz 120 000 km a stále beží ako v prvý deň," píše jeden majiteľ na fóre 1000PS. Zdá sa, že V4 motor je takmer nezničiteľný, čo vzhľadom na jeho pôvod z osvedčenej VFR800 nie je prekvapujúce. Pokiaľ sú dodržiavané predpísané intervaly údržby, poškodenia motora sú prakticky neznáme.

Zaujímavé je, že mnohí majitelia si svoje Crossrunnery nechali mnoho rokov – to je znak toho, že koncept naozaj vyšiel. Táto všestrannosť, spojená s povestnou spoľahlivosťou Hondy, modelu zabezpečila vernú fanúšikovskú základňu.

Facelift zavedený v roku 2015 (často označovaný ako druhá generácia) priniesol niekoľko významných zlepšení: viac výkonu (129 namiesto 102 PS), vylepšený podvozok, lepšiu ergonómiu a modernejší vzhľad. Mnohí členovia komunity považujú túto aktualizáciu za vydarenú evolúciu, ktorá zachovala pôvodné silné stránky a odstránila slabiny.

Čo sa týka slabín: Aké problémy sa objavili počas 14 rokov praktického používania? Konsenzus z rôznych fór a odborných správ vytvára prevažne pozitívny obraz, ale odhaľuje aj niektoré typické slabiny, ktoré by potenciálni kupci jazdených motocyklov mali poznať.

Pri prvej generácii (2011-2014) majitelia občas hlásia problémy so statorom, súčasťou alternátora zodpovedného za napájanie. Skorým príznakom je postupne slabnúca batéria. Oprava nie je nadmieru zložitá, ale je spojená s niekoľkými hodinami práce – a mala by sa vykonať pri prvých príznakoch.

Ďalšia zvláštnosť, ktorá mi vtedy unikla, ale často ju spomínajú dlhodobí majitelia, sa týka VTEC systému motora. Tento pri približne 7 000 ot./min. prepína z dvoch na štyri ventily na valec, čo vedie k citeľnému nárastu výkonu. V každodennom živote niektorí jazdci tento prechod pociťujú ako náhly. V komunite sa vyvinuli rôzne "zmierňovacie" riešenia, od jednoduchých úprav vstrekovania až po špeciálne mapovacie riešenia.

Brzdy boli v prvých rokoch často kritizované – nie kvôli nedostatku brzdnej sily, ale kvôli spojeniu CBS (Combined Braking System), ktoré niektorí jazdci považovali za príliš dominantné. Honda zohľadnila túto spätnú väzbu pri neskorších úpravách modelov a jemne doladila nastavenie.

Čo sa týka údržby, je Crossrunner typickým produktom Hondy: spoľahlivý, ale s niekoľkými konštrukčnými zvláštnosťami. Kontrola ventilovej vôle každých 24 000 km je časovo náročná a teda relatívne drahá – ale niektorí majitelia ju kvôli extrémne dlhej životnosti ventilov a ventilových sediel čiastočne vynechávajú alebo vykonávajú v dlhších intervaloch.

Kto si dnes chce zaobstarať použitú Crossrunner, nájde zaujímavú ponuku. Prvá generácia (2011-2014) sa medzičasom stala cenovo dostupným tajným tipom. Udržiavané kusy s nájazdom 50.000-80.000 km sú k dispozícii od približne 5.000 eur – atraktívna cena za taký všestranný a spoľahlivý motocykel. Druhá generácia (od roku 2015) si drží svoju hodnotu výrazne lepšie; ceny tu začínajú približne na 7.500 eur a môžu pri novších modeloch s nízkym počtom kilometrov dosiahnuť až 10.000 eur.

Dostupnosť je celkovo dobrá. Pohľad do malých inzerátov ukazuje, že obzvlášť udržiavané exempláre s kompletnou históriou údržby a s málom predchádzajúcich majiteľov sa často rýchlo predajú.

Na čo by ste si mali dať pri kúpe pozor? Okrem obvyklých podozrivých (história údržby, stav opotrebenia reťaze, pneumatík a bŕzd) existuje niekoľko špecifických kontrolných bodov pre model. Pri prvej generácii by ste mali skontrolovať už spomínaný stav statora – najlepšie prostredníctvom testu batérie pri bežiacom motore. Pri VTEC systéme je dôležité skontrolovať plynulý prechod pri približne 7.000 ot./min.

Ďalším dôležitým aspektom je kontrola zadného tlmiča. Pri vyšších nájazdoch môže dôjsť k úniku oleja. Aj úzky uhol kolien, ktorý som kritizoval už v pôvodnom teste, je bod, ktorý by si potenciálni kupci mali rozhodne vyskúšať na dlhšej skúšobnej jazde – najmä vyšší jazdci by tu mohli mať problémy.

Keď sa dnes, 14 rokov po mojom prvom kontakte s Honda Crossrunner, obzriem späť, som ohromený predvídavosťou vývojárov Hondy. Čo sa vtedy zdalo ako zvláštny hybrid medzi zavedenými kategóriami, sa ukázalo byť vizionársky. Dnes sú "Crossover" motocykle dostupné vo všetkých objemových triedach – Kawasaki Versys, Yamaha Tracer séria alebo aj BMW F 900 XR v zásade nasledujú ten istý koncept, ktorý Honda zaviedla s Crossrunnerom.

Čo robí Hondy výnimočnou aj dnes, je jej charakteristický V4 motor v triede vozidiel, kde inak dominujú radové a V2 motory. Tento motor ponúka jazdný zážitok, ktorý mnohé súčasné modely so svojimi na účinnosť a emisie optimalizovanými pohonmi už nedokážu poskytnúť.

Z dnešného pohľadu by som Crossrunner odporučil tým, ktorí hľadajú všestranný, spoľahlivý motocykel pre každodenné použitie, bez toho aby sa museli vzdať charakteru a emocionálneho jazdného zážitku. Najmä druhá generácia ponúka so svojím vylepšeným výkonom a prepracovaným podvozkom celkový balíček, ktorý sa ani v porovnaní so súčasnými modelmi nemusí skrývať.

Skúsenosti komunity v podstate potvrdzujú môj vtedajší názor: Crossrunner nie je motocykel pre extrémistov – ani pre nadšencov pretekárskych tratí, ani pre offroadových dobrodruhov. Je to motocykel pre každodenné použitie, na víkendovú túru, na dovolenku s batožinou. A práve v tomto všestrannom použití stále rozvíja svoje silné stránky.

Keď si spomínam na môj test na Mallorce, pamätám si najmä ten moment, keď som prvýkrát vyhnal V4 do vysokých otáčok a zároveň zažil ovládateľnosť podvozku v úzkych serpentínach – tento kontrast medzi športovým pohonom a pohodlnou, ovládateľnou jazdnou pozíciou tvoril osobitý pôvab Crossrunneru. A práve tento pôvab sa zdá byť dodnes neporušený, ako dokazujú mnohé nadšené správy majiteľov.

Crossrunner možno nikdy nedosiahla kultový status Africa Twin alebo Fireblade. Ale dokázala sa ako to, čo Honda vtedy sľubovala: Spoľahlivý, všestranný spoločník pre každodenné jazdenie – s tým extra charakterom, ktorý robí rozdiel medzi obyčajným dopravným prostriedkom a motocyklom, ktorý s radosťou jazdíte aj po rokoch.