Už je to viac ako 13 rokov, čo ma KTM vyslala na zážitkovú horskú trasu na Gran Canarii. Slnko pražilo z neba, asfalt bol drsný a zákruty sa zdali nekonečné. Ideálne podmienky na dôkladné otestovanie vtedy úplne novej 690 Duke. Bol to moment, keď KTM urobila odvážny krok: dovtedy divoká Duke mala dospieť, no bez toho, aby úplne stratila svoju rebelskú dušu. Balansovanie na hrane, na ktoré sa vtedy čakalo s napätím.
Presne si spomínam na svoj prvý dojem. Namiesto radikálneho Supermota som zrazu sedel na Naked Bike – nižší, prístupnejší, s úplne inou geometriou. Srdcom však zostal ohromujúci LC4 jednovalec, lenže teraz v civilizovanejšej podobe. 70 koní, 70 Nm – alebo, ako sa neskôr ukázalo, skutočne 74 koní a 78 Nm na skúšobnom stojane. Skromnosť bola zrejme cnosťou tvorcov prospektov z Mattighofenu.
Spomienka na tieto prvé kilometre je aj po všetkých tých rokoch stále živá. Spôsob, akým sa Duke ponárala do zákrut, okamžitá reakcia na plyn, ktorá nemohla byť priamejšia, a na jednovalec úžasne civilizované správanie. Vtedy som napísal, že tento motor je „ako z iného sveta“ – vyhlásenie, ktoré by som podpísal aj dnes.
Ale čo sa stalo s vtedy úplne novou Duke? Fungovala KTMová stratégia urobiť Duke prístupnejšou pre masy? Čas na pohľad späť – a predovšetkým na pohľad na dlhodobé skúsenosti komunity s touto výnimočnou Rakúšankou.